Moja premiérová výprava za dobrodružstvom začala v najsevernejšej obci Slovenska – Oravská Polhora. Tam pre mňa skončil kontakt s akýmkoľvek dopravným prostriedkom na najbližšie dni.
Ostatní (skúsení) členovia posádky boli v kľude a vysmiati. Len mne sa premietalo hlavou: „ Čože? A to vážne dáme tú štreku naplánovanú na štyri a pol dňa len po svojich a v jedných teniskách?”
TRASA: Oravská Polhora – sedlo Hliny – Mižiova hoľa – Pilsko – Krawcovy wierch – Úšust – sedlo Príslop – Rycierova hora – Veľká Rača – Kykula – trojmedzí bod SK-PL-CZ
Deň prvý
Bola streda večer, začalo sa stmievať. Treba postaviť stany, občerstviť sa a nabrať sily na oficiálne ranné zahájenie túry. Moja prvá noc v stane bola prekvapujúco pohodlná. Kvalitný spánok ma naplnil pozitívnou energiou a v to ráno bolo zrazu všetko možné. Na raňajky rýchla ovsená kaša, samozrejme káva, zbaliť batohy a plná očakávaní hor sa v ústrety horám, lesom v Beskydách:)
Deň druhý
Vo štvrtok ráno sme vyštartovali z hraničného priechodu Slovensko-Poľsko v Oravskej Polhore po poľskej červenej do sedla Hliny a ďalej smer na Mižiovu hoľu. Celá naša trasa kopírovala štátnu hranicu. Približne po 2 – 3 hodinkách ležérneho tempa sme sa dostali k chate Pilsko. Táto najvyššie položená chata Oravských Beskýd je cca 550m od slovenských hraníc. Zvedavosť a mlsné jazýčky nám nedovolili obísť ju len tak bez povšimnutia:). Natešení sme vošli do reštaurácie na poschodí a zistili, že krátko pred nami dorazil asi 30 členný školský zájazd, kde všetci čakali na jedlo. Potešilo nás teda aspoň pár chladených nápojov. Po krátkej pauze v príjemnom tieni chaty sme sa vydali ďalej po modrej značke pozdĺž štátnej hranice.
Čakala nás prechádzka nádherným chráneným územím, kde smrekovo čučoriedkové lesy plynule prechádzajú do kosodreviny. Táto oku lahodiaca príroda nás sprevádzala k vyhliadke Pilsko a následne aj na samý vrch Pilsko – 1557m n.m. Prekvapila ma poriadne široká vyhliadková plošina vrcholovej časti a očaril dokonalý výhľad na Tatry, Malú Fatru, Roháče, Choč a celú Oravu. Počasie nám prialo, kým sme kráčali hrialo slnko – možno aj viac než by sme chceli – a na vrchu príjemne pofukovalo. Konečne som na vlastnej koži pocítila výhody tenkého merino trička, ktoré telo zbytočne neprehrieva, je vzdušné a aj keď sa spotíte, veľmi rýchlo uschne takmer bez zápachu :). A navyše sú tieto tenké tričká úplne ľahučké a dajú sa poskladať do minimalistického rozmeru, ktorý v batohu nezaberie veľa miesta. Za mňa TOPka!!!
Nasýtení slovenskou panorámou sme sa vybrali ďalej. Zostup z Pilska severnou stranou bol poriadne strmý. Tento výrazný spád spôsobila činnosť ľadovca, ktorý bol na tejto strane aktívnejší než na južnej, ale o tom niekedy nabudúce… V každom prípade to bol adrenalín, ktorý si určite rada zopakujem :).
Sú asi dve hodiny poobede, hmmm, chcelo by to jedlo. Rozložili sme sa priamo pod Pilskom na malej lúčke, vytiahli turistický plynový varič a kým baby kuchtili, chalani zobrali vodný filter, prázdne hydrovaky a vybrali sa hľadať vodu na doplnenie zásob. Hľadanie vody bolo úspešné, varenie tiež. A tak doplnení energiou a pitnou vodou kráčame ďalej. Po pár hodinách však nastal zlom, cesta sa zrazu zdala byť nekonečná, príroda naokolo krásna, ale žiadny priestor na rozloženie stanov. A tak sme kráčali ďalej s očami na stopkách (alebo skôr poloprivretými), kde by sme sa mohli zložiť a prenocovať. Už to aj chvíľku vyzeralo nádejne, priestor bol síce v miernom sklone, nejako by sme to určite zvládli, ale intuícia nás však donútila kráčať ešte ďalej a verte, oplatilo sa!
Na Krawcowym Wierchu, asi 200m od slovenských hraníc sme objavili doslova rozprávkovú horskú chatu Bacówku. Na mape sa nám ju podarilo prehliadnuť, preto sme z nej boli veľmi milo prekvapení. Územne patrí k obci Újsoly. Táto chatka ponúka občerstvenie, domácu kuchyňu, dokonca aj nocľah v turistických izbách.
Personál bol veľmi milí a ústretoví, aj keď sme sa priamo v chate neubytovali, umožnili nám osprchovanie v teplej vode, použitie toalety a taktiež rozloženie stanov priamo v areáli.
Dokonca sme si tu vychutnali aj romantický západ slnka a krásne unavení sme zaľahli načerpať energiu do nového dňa.
Deň tretí
Piatková ranná rozcvička nás nakopla objavovať ďalšie krásy Beskýd. K obci Újsoly patrí rezervácia Úšust s najvyšším vrchom Úšust 1155m n.m. Je to jedna z najväčších dolnosliezskych rezervácií. Nevedie cez ňu žiadny turistický chodník a treba ísť po hrebeni pozdĺž štátnej hranice. Trasa je pomerne náročná. Dôkazom bola aj skutočnosť, že za celý deň, ktorý sme strávili prechodom pozdĺž hranice sme nestretli jediného človeka. Je tu v skutku panenská príroda, stromy dosahujú výšku aj 40 metrov. Darí sa tu aj lokálnym druhom ako rys ostrovid, vlk, medveď hnedý, tetrov hlucháň, ďateľ, výr skalný a podobne… Našťastie, okrem ďateľa sme nič iné nestretli 😀
K večeru sme zišli do sedla Príslop 942m n.m. – leží na východnom úpätí Rycierovej hory a delí Kysucké a Oravské Beskydy. Tu sme sa konečne dopracovali aj k opekaniu na ohni. Dobrá opečená slanina nie je nikdy zlá. Ak ju naviac zaleješ dobrou domácou, viac slov netreba 😀
Deň štvrtý
V slnečné sobotné ráno som sa od partie odpojila. Tomáš ma odprevadil do obce Vychylovka odkiaľ som sa už sama vrátila do civilizácie 🙂
Ostatní však pokračovali plniť turistický plán. Ak vám sily dovolia môžete pokračovať tiež. Partička zo sedla príslop zdolala výstup na Rycierovu horu 1255m n.m.
Na pravé poludnie si dopriali oddych v poľskej chate PTTK na Przegibku. Obed v chládku pri potoku a hor sa cupkať ďalej. Krátky veget na lúke v sedle pod Orlom s peknými vyhliadkami na slovenské kopce.
Na vrchu Veľká Rača – 1236m n.m je k dispozícii vyhliadková veža. Ak máte už dosť expedičnej stravy, teplé jedlo si môžete dopriať na horskej chate PTTK na Wielkiej Raczy.
Hrebeňom zídete k lúke pod Úplazom – 1042m n.m a po únavnom dni si vychutnáte idylický západ slnka nad kopcami.
V nedeľu trasa pokračovala hrebeňom cez Veľký a Malý Príslop. Skupinka hrebeňovku opustila na Kykule – 1087m n.m – posledný vrchol na SK – PL hranici pri Čadci.
Záver cesty v trojmedzí SK – PL – CZ spestrila výdatná letná búrka. Nie každý myslel pri balení na pršiplášť. Ak by sa vám podarilo zažiť niečo obdobné, nezúfajte. Úsmev na tvári vám určite vyčarí miestna krčma v Čiernom. Takže celá výprava mala nádherný zážitkový priebeh a šťastný koniec 🙂
Mala som so sebou:
– merino nohavičky Tajov
– merino športovú podprsenku Buková
– merino tričko s krátkym rukávom Poruba – svetlosivý melír a modro-čierny pásik
– merino legíny Lomnica – cyklámen ružové (na večer aj na spanie)
– merino mikina Bystrá – červená
Nahoď sa aj ty do merina a buď v pohode za každého počasia 🙂
